sú diaľky ktoré máme v duši
a naše dejavu ich zľahka tuší
sú studne z ktorých sme už pili
keď cudne a nahý
cievami prameňov zeme
do pamäti sveta sme sa ponorili
sú ešte životy ktoré sme už žili
a v nich zomreli sme
a v nich sme sa znova narodili
a sú osudové lásky
ktoré bohovia zasadili
v nás kým my sme netušili
aby sme vstali a išli ďalej
aby sme našli
aby sme pochopili
Komentáre
nice
krasne :)