1.
Gejza, cigán komediant prešiel až dozadu, tam, kde som stál ja a Marek. Pristúpil bližšie, spoza ucha mi vytiahol dve mince a Marekovi z vrecka nohavíc dosť veľké biele vajce. Mal širokú červenú košeľu s výšivkami na prsiach, v uchu obrúčku - ako nosievajú ženy z mesta a parádne krivý nos. Jeho rozpažené ruky a úzky pás za všeobecného potlesku publika - asi dvadsiatich miestnych dedinčanov - pružne zmizli za plachtou improvizovaného proscénia. Vedel som čo bude nasledovať ďalej. Ida, útle, chudé dievčatko vyzbiera do klobúka čo kto dá. Vavroš zatrúbi fanfáru, vezme bubon a pod hviezdami na povraze natiahnutom medzi maringotkou a stromom, sa zjaví už prezlečená Ida aby predviedla svoje číslo. Gejza jej podá ťažkú žŕdku, ktorú dievča sotva udrží. Ida balancuje. Ak nespadne predstavenie končí. Úspešne. Ak spadne - ako už mnohokrát - bude to Vavroš musieť maskovať hltaním ohňa, čo z duše nenávidí. Vydýchne potom sadze do trúby a predstavenie končí menej úspešne. Ida pozbiera drobné.
Kočovali sme ja a Marek s týmito deťmi vetra už druhý týždeň. Každé dva dni iná dedina, tie isté krčmy, tí istí chudobní ľudia. Pripadal som si čudne slobodný, keď som držal v rukách opraty niečoho napoly živého čo sa len ťažko dalo porovnať s kobylou. Vždy na druhý deň pred svitaním sme odchádzali, aby sme už popoludní mohli uväzovať povraz a rozprestierať starú prepálenú deku - dve najdôležitejšie rekvizity nášho kabaretu – v ďalšej dedine. A predsa tento blší cirkus ľudia milovali, chodili sa pozerať, híkali, smiali sa a tlieskali tvrdými dorobenými ručiskami.
Marek spal vedľa mňa ako druhý kočiš, vzadu ešte zo včera opitý Gejza a Vavroš, jeho otec - túlili k sebe v deke zabalenú malú Idu. Maringotka hrkotala po poľnej ceste, a kým sme prešli z doliny na hradskú, hmla sa rozplynula a kopcovitá krajina začala vrhať tisíce tieňov. Ešte tri dediny a budeme v meste. Mesto bolo to, čo ma lákalo. Chcel som byť čo najďalej od dediny, kde som prežil sedemnásť rokov a čím bližšie k mestu, kde som mal prežiť roky ďalšie.
Cigáni sa zobudili, zívali a hundrali niečo v ich reči. Počul som fňukať Idu, pretože bola hladná. Keď koleso prešlo výmoľom, Marek sa prudko strhol zo sna a slnko mu ožiarilo vlhkú tvár. Posledné noci v spánku plakal. Pripálil som mu cigaretu a do rúk mu strčil opraty. Cesta sa stáčala miernym oblúkom doprava a za horizontom, v hmle bolo vidieť slabé obrysy kostolnej veže.
Komentáre